Ako aj po minulé roky, tak aj tento rok som sa so slabými včelami vybral na kočovku do južných oblastí Slovenska, vývojovo asi mesiac pozadu oproti tamojším včelárom. Tomu nasvedčovalo aj množstvo vytočeného repkového medu v máji. Včely boli na repke takmer mesiac a za tú dobu patrične zosilneli. Na repke teda rekordy v znáške nelámem, ale sezóna sa pre mňa, dúfam, len začala. V prvej polovici kvitnutia medovala repka, ako vždy, veľmi málo. No v druhej polovici začala váha úľov postupne narastať. Keďže väčšinou fúkal silný vietor, neboli to ohromujúce kilá. Množstvo nektáru bolo malé aj z dôvodu veľkého sucha, teda slabých alebo takmer žiadnych zrážok. Kvôli silnému vetru sa ale vyplatilo nájsť si stanovište v tesnej blízkosti repkového poľa. Na repke a na agáte sa včelstvá často dostávajú do rojovej nálady. Rojovú náladu som znižoval včasným zväčšovaním úľového priestoru, zväčšovaním plástovej plochy súšami a medzistienkami. Na stanovišti s repkou sa mi do rojovej nálady aj tak dostalo asi 20 % rodín. Vždy išlo iba o 1 až 3 matečníky. Iba jedny včely narazili asi 15 matečníkov. Rojeniu bolo potrebné predchádzať aj pravidelnou kontrolou včelstiev v rozpätí 7, maximálne 10 dní. Keďže mám včely asi 160 km od domu, išlo naozaj o perné dni. Rojové matečníky z dobrých včelstiev som využil na odložence. Považujem ich totiž za tie najlepšie na odchov nových matiek. Aj keď nové matky získavam aj prelarvovaním, nemyslím si, že sme pri výbere larvičiek lepší ako včely a možno vyberieme aj larvičku, ktorú by si včely samy určite nevybrali. Je to večná dilema. Väčšinu odložencov nechávam ako zálohu kočovných včelstiev na budúcu sezónu a časť použijem ešte v tejto. V aktuálnej sezóne mi slúžia na výmenu matky (cez odloženec) v slabých včelstvách, alebo pri strate matky počas kočovania. Matky sa pri kočovaní strácajú hlavne rýchlou manipuláciou s plástmi, kedy za deň potrebujem skontrolovať 3 palety. Ďalej sa môžu stratiť či poškodiť počas prepravy. Dokonca z času na čas sa mi stane, že matku donesiem domov s odobratým plodom pre odložence. Ak pri prehliadke zistím, že je včelstvo bez matky, vylámem matečníky (ktoré sú vtedy už minimálne týždeň staré) a pri najbližšej prehliadke včelám priložím odloženec. Popri pravidelných prehliadkach včiel, tvorbe odložencov a rozchováraní matiek počas repky bolo potrebné nájsť si čas na obhliadku stanovíšť na agát. Zistenie stavu pri južnej hranici Slovenska ma veľmi nepotešilo. Veľké množstvo agátu buď vymrzlo, alebo niektorí domáci včelári zdieľali názor, že je to následok veľkého sucha. Ak agát vymrzne v čase, keď púšťa puky, vyženie už iba „náhradné“ kvety. Tie už buď nedávajú včelám nektár vôbec, alebo iba také malé množstvo, že stačí iba na ich podnecovanie. Osobne zdieľam názor, že agát vymrzol a v tejto sezóne väčšinu včelárov nepotešil. Ešte pred prevozom včelstiev na agát som vykonal monitoring stavu klieštika vo vybraných včelstvách metódou smyv. Stav ukázal, že včelstvá nie sú klieštikom veľmi napadnuté a medzisezónne liečenie malo dobrý efekt. Klieštika, ktorý sa ale vo včelstvách nachádzal v zavíčkovanom trubčom plode som odstránil jeho vyrezaním a ďalšieho klieštika sa pokúsim zbaviť preliečením kyselinou šťaveľovou na glycerínovom nosiči po vytočení agátu. Po vytočení agátu v júni budú moje včely pokračovať na znášku z lipy a následne na lesnú znášku. Pri lesnej znáške u mňa dominuje znáška z maliny. Dúfam, že na rozdiel od minulého roku nevymrzla, aj keď vzhľadom k veľkému suchu som v znáškových prognózach opatrný až pesimistický. Kočovné stanovištia na malinu mám v oblastiach s výskytom medveďa hnedého. V tejto oblasti je nevyhnutné postaviť elektrický ohradník. Keďže sa stanovištia nachádzajú v extraviláne a na miestach bez elektrickej energie, je potrebné zvoliť generátor (zdroj) na 12V, napájaný autobatériou so zabezpečeným dobíjaním cez solárny panel. Generátor elektrického ohradníka by mal byť so silným výbojom a výstupnou energiou minimálne 7J (joulov). Ten pre dobytok nepostačuje. Pri stavaní elektrického ohradníka treba brať do úvahy, že medveď je tvor inteligentný a aj malý nedostatok pri jeho budovaní mu môže pomôcť zdolať ho. Ohradník nikdy nestaviame tesne pred letáče, ale stĺpiky umiestňujeme vo vzdialenosti aspoň 5m od nich. Izolátory na stĺpikoch musia smerovať von z ohrady, tak, aby sa zviera o ne neoprelo a nezvalilo ich. Izolátory nikdy neumiestňujeme na strom alebo tesne za stromy. V opačnom prípade by mohol medveď strom využiť na prekonanie našej umelo vytvorenej prekážky. Vodiče rozložíme aspoň v štyroch radách do výšky cca 120 cm. Popod vodiče a v ich tesnej blízkosti je potrebné odstrániť konáre a trávu vykosiť tak, aby nedochádzalo k rýchlemu vybíjaniu zdroja. No ak sa maco predsa len rozhodne pre „medobranie“, asi ho nezastaví nič. S kamarátom sme už medvede pri ohradníku mali, ale asi nemali chuť na náš med. Iné vysvetlenie môže byť, že ohradník bol naozaj dobre postavený. A možno nás vo svojom teritóriu rešpektoval. Pri medveďoch sú problematickejšie pevné stanovišia ako kočovné. Ak medveď vyrabuje včely na pevnom stanovišti, pravdepodobne sa tam bude vracať aj v budúcnosti. Sú známe prípady, kedy sa medveď na pevné stanovište vrátil aj 5x. Kočovné miesta môžete zmeniť. Ako bude nakoniec vyzerať lesná znáška a znáška medovicová si naozaj asi nikto nedovolí odhadnúť. No meteorológovia opäť predpovedajú horúce leto.