Ak je teplá a slnečná jar, na konci marca môžeme vyhodnotiť reálny stav prezimovania včelstiev aj na severe Slovenska. V tomto čase už poznáme množstvo padnutých včelstiev ako aj silu tých, ktoré zimu úspešne prežili. Uplynulá zima bola teplotne nadpriemerná, čo malo nepriaznivý vplyv na zimujúce včelstvá. Včely lietali do neskorej jesene, a tak im príroda v tomto ročnom období umožnila dlho rabovať, prenášať choroby, plodovať a odčerpávať energiu zimným včelám. V polovici februára mi doručili výsledok rozboru meliva na mor včelieho plodu s negatívnym výsledkom a následne som si obišiel kočovné stanovištia, ktoré plánujem pre postupnú znášku druhových medov využiť. Od majiteľov či správcov mám tak súhlasné stanovisko na dočasné umiestnenie včelstiev. No nič nie je také jednoduché. Na prvom stanovišti, kam som doposiaľ kočoval na agát, bola v posledných rokoch v blízkom dolete aj repka olejná. Tohto roku je pole s repkou od agátového lesa vzdialené asi dva kilometre, čo je v jarnom nestabilnom veternom a daždivom počasí už ďaleko. Presunutím včelstiev k repke by mohol vzniknúť rovnaký problém pri znáške z agátu, nehovoriac o tom, že by sa lietavky vracali na predchádzajúce stanovište pri repke. Bol som preto nútený pridať jedno „medzistanovište“ vo vzdialenosti asi päť kilometrov od agátového lesa, a to ešte medzi dvomi lánmi s repkou v správe dvoch družstiev. Teraz teda komunikujem s dvomi agronómami a pri aplikácii postrekov budem musieť včely zatvárať dvakrát. Nepredpokladám totiž, že budú postrekovať všetko v jeden deň.

NAPLÁNUJEM VIAC, POTOM UVIDÍM

Dohovory na ostatné staré aj nové stanovištia prebehli vcelku hladko a bez problémov. Prekvapením pre mňa bolo iba povolenie stanovíšť v správe Štátnych lesov TANAP-u. Keďže nie je jasné, či jarné mrazy nepoškodia niektoré lesné porasty vhodné na nektárovú znášku, požiadal som správu o tri možné stanovištia v pásme ochrany prírody. Odpoveď som dostal celkom rýchlo. Čo ma skutočne prekvapilo, bola dobierková obálka od Štátnych lesov TANAP-u, ktorú mi na pošte vydali až po zaplatení približne 30 eur. Samozrejme, obálku som na prvýkrát neprebral, lebo som nevedel, čo sa v obálke nachádza a, hlavne, za čo vlastne platím. Nehovoriac o tom, že ešte stále neviem, či mi RVPS kočovný plán schváli, či sa v krátkej dobe v mojom okolí neobjaví mor a či vôbec bude mať zmysel do Tatier kočovať. Po krátkom telefonáte so zamestnancom štátnych lesov som mal vo veci jasno – ide o manipulačný poplatok za vypracovanie povolenia spojený s výpisom konkrétnych parciel a následným schvaľovacím procesom zainteresovaných oddelení správy TANAP-u. Suma je vypočítaná v súlade s platným sadzobníkom s prihliadnutím na to, že včely budú v danej oblasti prínosom pre prírodu. To som však pri pohľade na obálku nemohol vedieť. Či niektoré z týchto stanovíšť vôbec využijem, ukážu až najbližšie týždne. Požadovanú sumu som uhradil, niekto si tú námahu kvôli mne predsa dal. Nehovoriac o tom, že dobré vzťahy sú nadovšetko.

BERIEM IBA SILNÉ VČELSTVÁ

Začiatkom apríla ma ešte čaká dôsledná kontrola všetkých včelstiev. Pre kočovku si vyberiem tie najsilnejšie a slabými posilním ostatné. Dve či tri supervčelstvá nechávam doma ako chovné. Pri prehliadke kontrolujem silu včelstva, množstvo plodu, nájdem a skontrolujem, prípadne označím matku. Prezriem zásoby a všetky dná vymením za čisté a vydezinfikované. Po skúsenosti ach z minulých rokov, keď dno slúžilo aj ako liaheň vijačky voštinovej, túto časť ošetrím prípravkom B 401 Certan. Následne požiadam asistenta úradného veterinárneho lekára o prehliadku potrebnú pre vykočovanie. Po prehliadke si od neho zoberiem vyplnené „Potvrdenie o vykonaní klinickej prehliadky včelstiev na prítomnosť MVP“ (prípadne kópiu), ktoré doručím na RVPS, a požiadam úradného veterinárneho lekára RVPS o schválenie kočovného plánu. Ten zostavujem v závislosti od postupnosti kvitnutia nektarodajných rastlín tak, aby som v maximálnej možnej miere využil dostupné znášky v jednotlivých regiónoch Slovenska. Ak je výsledok meliva v poriadku, AÚVL nezistil vo včelstvách prípadné choroby, nie som v pásme uzávery moru včelieho plodu a ani do takej oblasti neplánujem kočovať, úradný veterinárny lekár mi predložený kočovný plán schváli.

POZOR NA NOVÉ VÝSKYTY MVP

Pozor však na nové miesta s morom včelieho plodu, ktoré boli odhalené na jar. Tieto Štátna veterinárna správa zatiaľ nezverejnila a zistiť ich iba regionálna správa pri preverovaní stanovíšť z vášho kočovného plánu. Ak sa nechcete dostať do časovej  tiesne, je dobré prislúchajúce RVPS obvolať osobne ešte pred predkladaním kočovného plánu. Po týchto úkonoch už iba sledujem, kedy je najvhodnejší čas vyraziť na prvé stanovište. Keď sa na repke objavujú prvé kvety, podľa počasia určím dátum prevozu včelstiev. Dva dni pred prevozom ich ešte skontrolujem a tým včelstvám, u ktorých pozorujem stavebný pud, vložím stavebné rámiky. Odoberiem zimné zásoby, ktoré prešli v jeseni a v zime chemickou liečbou proti klieštikovi. Včelám ponechám približne päť kilogramov zásob, ostatné vyberiem a odložím pre odložence. Pri nepriaznivom alebo bezznáškovom počasí môžem tieto zásoby použiť na podnecovanie kočovných včelstiev. Pri prevážaní včelstiev na prvé stanovište, ktoré mám vzdialené asi 150 km, prepravujem jednu paletu denne, respektive za noc. V úvode sezóny nie je dôvod ponáhľať sa, vtedy je čas si to poriadne vychutnať. Pri ďalších stanovištiach vzdialených od seba do 80 km stihnem dve a niekedy aj tri palety za jednu noc. Po prikočovaní na nové stanovište je potrebné do piatich dní nahlásiť prikočovanie spádovej RVPS, a to telefonicky alebo osobne, ak to RVPS požaduje.