Agrorezort aktuálne pripravuje novelu vyhlášky o identifikácii a registrácii včelstiev 285/ 2017. Ako nové znenie ovplyvní povinnosti a prax včelárov.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pracuje na úprave vyhlášky 285/2017 o identifikácii a registrácii včelstiev. V rámci diskusií s odbornou verejnosťou sa v návrhu vyhlášky upravuje viacero oblastí, ktoré ovplyvnia povinnosti i prácu včelárov. Aktuálne je vyhláška v pripomienkovom konaní a účinnosť by mala nadobudnúť od 1. júla 2022. Finálne znenie ešte schválené nie je.

Upravená vyhláška obsahuje viacero zmien. Lepšie špecifikuje jednotlivé definície, aby boli zrozumiteľnejšie aj pre včelárov, ktorí nemajú skúsenosti s čítaním legislatívy. Napríklad čo je register, čo sa rozumie pod kódom farmy, kto je držiteľom včiel a ďalšie. Zároveň agrorezort upravil a aktualizoval sprievodné dokumentácie a formuláre. Kľúčovými zmenami, ktoré si rozoberieme v tomto článku významne ovplyvnia včelársku prax i povinnosti.

Nahlasovanie plánu kočovania

Aktuálne má kočujúci včelár povinnosť nahlásiť plán kočovania do 1. februára elektronicky, vyplnením určeného formulára. Ak ide o včelára kočujúceho prvýkrát najneskôr 14 dní pred prvým vykočovaním, najneskôr do 1. marca. V novej vyhláške sa tieto dve povinnosti zlučujú a všetci kočujúci včelári budú mať povinnosť nahlásiť plán kočovania elektronicky, najneskôr 14 dní pred dňom premiestenia.

Táto zmena je vítanou úpravou reagujúcou na prax. Nie však pre úplne mylnú domnienku, že včelár v januári nevie kam kočovať, lebo poľnohospodár nevie, čo kde zaseje. Agronómovia už v tomto období majú zadefinované osevné plány. Okrem toho napríklad repka sa seje už na jeseň.

Dôvody tejto zmeny sú tri. Prvým je druh konkrétnej znášky. Včelár v januári nevie, či agát zakvitne, alebo ho mráz v určitej lokalite poškodí, poprípade úplne vymrzne Ak napríklad včelár plánuje kočovať až na malinu, tá je v horských oblastiach vo februári spravidla ešte schovaná pod snehom a je nemožné odhadnúť jej preživšie množstvo a rozvoj. Vtedy včelár aj tak plánuje vykočovať až takmer za štyri mesiace. To isté platí, ak má repku a agát v blízkosti stáleho stanovišťa a včely bude presúvať až napríklad na slnečnicu.

Druhým dôvodom je zdravie včelstiev. Včely môžu do jari zoslabnúť, alebo ich môže postihnúť likvidačná viróza, či iná choroba. V takom prípade včelár môže nakoniec dôjsť k rozhodnutiu, že v danom roku nakoniec nevykočuje. Zaslaný kočovný plán je tak často len veľmi hrubým odhadom.

Tretí, ak je včelár v ochrannom pásme moru včelieho plodu (MVP), musí čakať na zrušenie ochranného pásma príslušnou RVPS aby mohol následne vykočovať napríklad až na slnečnicu. Poprípade ak jemu samému, alebo jeho susedovi včelárovi bola vo vzorke zimného meliva zistená prítomnosť baktérie Paenibacillus Larvae (spôsobujúca MVP) je potrebné počkať na klinickú prehliadku vykonanú Asistentom úradného veterinárneho lekára (AÚVL), ktorá buď výsledok pozitivity na MVP potvrdí, alebo vyvráti. Vtedy môže AÚVL odobrať ďalšie vzorky, čo predlží rozhodovací čas.

Prehliadky začínajú AUVL vykonávať od 1. apríla s ohľadom na vhodne počasie, aby včely a plod pri chladnom jarnom počasí nezachladili. Klinickú prehliadku pred kočovaním musí podstúpiť každý včelár, nie skôr ako 14dní pred samotným vykočovaním. Vykoná mu ju AÚVL poverený prislúchajúcou RVPS melivo, ktoré včelár odoberie v zime, a akreditované laboratórium v ňom prítomnosť MVP nepotvrdí , ostáva naďalej v platnosti po celý rok, bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci reálne vykočuje.

Ďalšou úpravou týkajúcou sa kočovania je predĺženie termínu hlásenia prechodu na iné stanovište. V súčasnosti je to potrebné vykonať do dvoch dní. Nové znenie vyhlášky ho predlžuje na tri dni. Dôvodom je možnosť vzniku nepredpokladanej technickej poruchy počas prevážania, časté letné búrky i väčšie počty včelstiev, ktoré napríklad cez víkend včelár preváža aj na väčšie vzdialenosti. Aby ešte aj v nedeľu večer, unavený po náročnej práci a ceste mal vypĺňať tlačivá nie je práve najlepšie riešenie.

Ročné hlásenia počtov včelstiev na jar i v jeseni

V aktuálnej vyhláške sa hlásenia počtov včelstiev predkladajú do 5. septembra. Návrh novej vyhlášky dátum i počet hlásení mení. Po novom sa tak budú predkladať počty včelstiev na trvalých stanovištiach k dvom dátumom. V súlade s požiadavkami a legislatívou EU a SR. Novým termínom na nahlasovanie počtov zazimovaných včelstiev má byť 15. novembra, čo je najrelevantnejší termín hlavne z pohľadu jesenného zlučovania slabších včelstiev na zimu, vyrabovania a úhynov včelstiev kvôli vírusovým ochoreniam prenášaným rabovaním slabších včelstiev a klieštikom. Najväčší tlak chorôb a vírusov je totiž v období august, september a október. V týchto mesiacoch zaznamenávame aj najväčšie straty. Druhý je na jar 31. mája, čo súvisí s vyplácaním dotácií na opeľovaciu činnosť a stavy včelstiev v CEHZ k uvedenému dátumu sú podkladom na určenie výšky dotácie. Rozdiel v počte prezimovaných včelstiev môže byť od jesene do jari u niektorých včelárov aj veľmi rozdielny. Dôvodmi strát v zimnom období sú často neodborne aplikované jesenné liečivá, zle preliečené včelstvá, hlad – nedostatok zásob, ak včely neprešli na zásoby, alebo nevhodné a nekvalitné zásoby napríklad melicitóza. Strata matky pri jesennej prehliadke, jej úhyn v zime, či neskorá výmena včelami, ktorú včelár nezaznamenal. Ďalej úhyn zazimovaných slabých včelstiev, nozematóza, septikémia, Ale aj poškodenie (prevrátenie) úľov divou zverou a vtáctvom, alebo vyrušovanie myšou usadenou v úli. Nakoniec zlúčenie slabých včelstiev po zime, alebo zlúčenie s odložencami z dôvodu výmeny matky.

V oboch prípadoch bude potrebné nahlásiť včelstvá najneskôr do siedmych pracovných dní od týchto termínov. Hlásenie zmien do 7 dni od uvedených termínov je povinnosťou každého včelára.

Menej byrokracie a aktuálnejšie dáta

Centrálneho registra hospodárskych zvierat (CEHZ) Jednou z hlavných problémových oblastí uplatňovania vyhlášky je Centrálny register, ktorý spravujú Plemenárske služby, štátny podnik je práve byrokratický systém. Z aktuálnej vyhlášky vyplýva pre včelárov, že každá zmena počtu včelstiev by mal byť do registra nahlásený raz sa sedem dní. Týka sa to tvorby odložencov, zlučovania včelstiev, úhynu, predaja, a ďalších dôvodov. Pre porovnanie pri ošípaných je táto povinnosť stanovená na raz za 30 dní.

Pracovníci, ktorí majú túto agendu na starosti, to pri aktuálnom počte včelárov zvládajú len ťažko. Ak by register dôsledne zaznamenával všetky nahlásené zmeny a každý včelár by nahlásil iba dve zmeny počtu ročne, musel by CEHZ do registra písať pri súčasnom počte 22 000 včelárov až 44 000 zmien. Nehovoriac o zmene osobných údajov včelára a zmeny stanovíšť

Takýto počet kapacitne jednoducho nie je možné zvládnuť. Každý deň by musel CEHZ vykonať len pri včelách takmer 120 zápisov a to aj počas víkendov a sviatkov. Riešením by možno bolo, umožniť realizáciu zmien v Centrálnom registri priamo AÚVL elektronicky, na základe podkladov na príslušnom tlačive od včelára. Odbúralo by sa tak preťaženie zamestnancov Plemenárskych služieb, a skrátila by sa aj doba celého procesu. Jasne by sa totiž ukázala, v akom období AÚVL kontroly realizovali a koľko. Možno by ešte stálo za úvahu zjednodušiť tlačivá zmien a dokumenty vypisované AÚVL pri prehliadkach. Ide o komplikované tlačivá, ktoré spravidla nikto nečíta, niektoré časti nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a iba tvoria presný sumár nepresných čísel.