V októbri už má včelár včely zakŕmené a pripravené na zimu. Posledná podporná znáška nektáru a peľu zo zlatobyľa, horčice, facélie, či pohánkovca japonského (krídlatky) včely využili ešte v septembri. Nemôžeme však hovoriť o nejakých veľkých prínosoch vzhľadom k dlhotrvajúcemu teplému a suchému počasiu. Rastliny zakvitli skoro, neposkytovali takmer žiaden nektár a ani dostatok peľu. Kvety predčasne uschli, alebo ich spálilo slnko. Vhodné teda bolo použiť peľové a proteínové náhrady aspoň pre odložence.
U niektorých včelárov som dokonca koncom augusta našiel pri prehliadkach včely bez zásob s minimom plodu. Ako môžu prezimovať včely s nízkym počtom jedincov, bez potrebného tukového telieska a hladné, teda náchylné na choroby?
Čas na liečenie v bezplodovom období
Z dôvodu vysokých teplôt nebolo možné v auguste a ani do polovice septembra včely preliečiť prípravkami na báze odparu. Včelári, ktorí sa neboja používať kyselinu mravčiu (KM) museli tiež hľadať iné metódy. Pásiky s kyselinou šťaveľovou (KŠ), ako kontaktné liečivo proti klieštikovi, poslúžilo aj pre nich, ako vhodná alternatíva. Vzhľadom k veľmi vysokým teplotám, by sa dalo predpokladať, že klieštik nemal vhodné podmienky na rozmnožovanie. No aká je realita, uvidíme až pri jesennom preliečení v bezplodovom období.
Koncom mesiaca október kmeňové včelstvá so staršími matkami už bývajú takmer bez otvoreného, ale čo je podstatné, aj bez zaviečkovaného plodu. Samozrejme to záleží od teploty, regiónu a prípadnej včelej pastvy vo vašom okolí. Dozrel čas na preliečenie „tvrdou“ chémiou a to amitrazom. Treba brať na zreteľ, že odložence budú plodovať podstatne dlhšie, až pokiaľ im to počasie a sila mladej kolónie dovolí.
Pred použitím prípravkov s účinnou látkou amitraz je potrebné sa presvedčiť, že vo včelstvách naozaj nie je zaviečkovaný plod. Ako som už minule spomínal, účinná látka klieštika pod viečkom neusmrtí, ale iba posilní jeho odolnosť voči tejto látke. Veľa včelárov stále používa tieto prípravky pre akúsi jednoduchosť aplikácie už v auguste, či začiatkom septembra, kedy ešte majú vo včelstvách množstvo plodu. V takomto prípade sú nútení použiť viacnásobnú aplikáciu (často 4-6x) – pritom „stále padá“. Je potrebné si uvedomiť, že včelstvám tak enormne škodíme a okrem toho, sa do plástov dostáva nadmerné množstvo látky škodlivej aj pre človeka. Ak sme nútení liečiť 4 a viac krát, tak liečime zle. Liečenie amitrazom a vôbec jesenné preliečenie, je príprava na budúcu sezónu. Ak sme včely nepreliečili v lete, liahli sa včely poškodené klieštikom a s otvorenými ranami vhodnými pre vstup infekcií, alebo iných patogénov a to amitraz nezachráni. Dokonca počúvam aj o tom ako včelári preliečujú včelstvá amitrazom aj v jari a sú spokojní ako dobre urobili, lebo „padá“. Preto treba liečiť v správny čas a spôsobom doporučeným výrobcom, nebude tak potrebná mnohonásobná aplikácia, nebodaj ešte tá jarná.
Na jesenné preliečenie je oficiálne schválená veľká škála vhodných prípravkov a každý včelár si môže vybrať metódy preliečenia a zvoliť prípravok, ktorí mu vyhovuje. Treba si však uvedomiť, že vzhľadom k reinvázii klieštika zo susedných včelstiev, alebo včelstiev v dolete, je potrebné liečenie v oblasti zladiť, alebo aspoň koordinovať – ide teda o akési komunitné liečenie. Vzhľadom k rôznym povahám, názorom a používaným metódam to nie je jednoduché, no mali by sme pre to urobiť všetko. Komunitné liečenie však neznamená, že na schôdzi konanej koncom augusta rozdáme liečivo s amitrazom a k tomu poučenie „choďte domov a zapálte“, čoho som bol v mojich začiatkoch svedkom.
Pred samotným preliečením je potrebné vložiť vyčistené monitorovacie podložky a z dna odstrániť všetky zbytky liečiv, novín po spájaní včelstiev, divú stavbu v dnách bez stavebnej zábrany, mŕtvoliek, prípadne obalov z cesta či iných materiálov, ktoré môžu zamedziť padaniu klieštika a zmeniť tak ich počet na optimistickejší. Časť klieštikov sa však môže zachytiť aj na stavebných zábranách. Po uplynutí stanovenej doby po aplikácii (udávanej výrobcom daného prípravku) klieštika spočítame. Pri veľkom počte stačí približne, zmetieme z podložiek a spálime. Po aplikácii nám bude spád pokračovať až do 7 dní. Ja spád kontrolujem po dvoch – troch hodinách, následne po 24 hodinách, 72 hodinách a do týždňa. Až vtedy dostaneme skutočnú hodnotu napadnutia včelstva. Preliečenie nie je vhodné opakovať napríklad po troch dňoch, keďže je v úli ešte stále dosť toxické prostredie. Liečbu opakujem podľa potreby najskôr po 10 -14 dňoch. Účelom je zbaviť sa klieštika, nie včiel a nechceme ani kontaminovať plásty, či budúcoročný med.
Pridávanie matiek
Ak sme tak ešte neurobili, je najvyšší čas na výmenu nekvalitných, alebo starých matiek. V tomto období už včely nemajú na výber a ak neurobíme nejakú fatálnu chybu, včely matku rady príjmu. Ja osobne si niekoľko mladých matiek držím v 5 rámkových plemenáčoch. Matky pridám aj so včelami a plodovými rámikmi, ktoré bude potrebné neskôr ešte správne v úli uložiť tak, aby sme nenarušili vytvorený tvar zimného chumáča.
Ak máme plemenáče typu B, CS, alebo obdobnej miery, môžeme rezervné matky zimovať aj v 6 rámkových plemenáčoch. V minulom roku zvládli slabú zimu aj v 5 rámkovom. U menších rámikových mier ako napríklad E, alebo LG 2/3 ktorý používam aj ja, je lepšie neskorý a teda slabší odloženec s rezervnou matkou „zaparkovať“ nad silné včelstvo, či silný odloženec. Včelstvá oddeľujem od seba fóliou s malým otvorom prekrytým včelonepriepustným sitom. Včely tak nemajú možnosť opustiť svoju matku a stiahnuť sa k silnému chumáču. Na základe vlastných skúseností môžem povedať, že takto zaparkované včelstvo (aj do dvoch hrstí) a na šiestich rámikoch LG 2/3 úspešne zvládlo zimu. Rezervnú matku potom môžeme v jari využiť pri výpadku v niektorom včelstve, poprípade na výmenu tej, ktorá zle zimovala, alebo nenastúpil vo včelstve požadovaný jarný rozvoj.
Kontrola zásob a kontrola tvorby chumáča
V októbri je ešte vhodné skontrolovať stav zásob na zimu. Nejedná sa o nejakú podrobnú kontrolu. Stačí iba skontrolovať, či je včelstvo kľudné, či má dostatok zásob a či sa nejedná o nadmernú spotrebu. Taktiež skontrolujeme uloženie chumáča a aj to či sme včely neprekŕmili a nevytlačili tak zimný chumáč do dna (podmetu), čo by mohlo pre včely znamenať v prípade silných mrazov problém.
Vo včelstvách, kde sme matku na zimu izolovali, je potrebné skontrolovať, či je izolátor umiestnený v strede chumáča, a či sa chumáč neposunul. Matka by tak mohla ostať mimo chumáč, alebo na jeho kraji, čo by viedlo k jej úhynu.
Čas na „špinavú“ a nie veľmi populárnu prácu
V tomto mesiaci nás čaká, teda z môjho pohľadu určite, akési nutné zlo v oblasti včelárenia. Po ukončení sezóny je potrebné pristúpiť k triedeniu rámikov a súší, očisteniu a dezinfekcii uložených úľov, oplodňáčikov, plemenáčov, či včelárskeho vybavenia. V podstate máme na to čas celú zimu, ale to čo určite nepočká je vytápanie vosku a ošetrenie súší. Myslím, že neexistuje včelár, ktorý nemal zlé skúsenosti s víjačkou a ak predsa, je len otázka času kedy bude musieť tento problém riešiť. Ak nechceme prísť o už vystavané dielo, je nutné súše na zimu ošetriť a uložiť. Je potrebné ich v pravidelných intervaloch kontrolovať, kým teplota v skladovacej miestnosti neklesne pod 10, respektíve 8 °C. Toto platí aj v prípade, ak sme ich ošetrili sírnymi knôtmi, alebo prípravkom B 401 Certan, ktorý sa už len veľmi ťažko zháňa a zatiaľ je bez náhrady. Jedno z riešení je chladiaca miestnosť, poprípade miestnosť s prievanom, čo sú ale dodatočné náklady na energie.
Čierne, zle vystavané, nedostavané, alebo víjačkou poškodené súše je potrebné čo najskôr vytopiť. K tomuto účelu trh ponúka širokú škálu rôznych zariadení. Modely s lisom, alebo odstredivkou zvýšia vyťažiteľnosť vosku. Jedná sa o finančne nákladnejšie zariadenia, preto by včelári mali efektívne využiť poskytované dotácie.
Po vytopení vosku a jeho očistení je vhodné včas vyhľadať výrobcu medzistien, rezervovať si termín a nenechávať to na poslednú chvíľu, aby sme sa v jari nedostali do časovej tiesne. Najlepšie je nechať si vyrobiť medzistienky z vlastného vosku, no nie všetci výrobcovia túto službu poskytujú. Ak aj áno, vo väčšine prípadoch vyžadujú určité minimálne množstvo vosku. V takomto prípade je dobré sa dohodnúť so včelármi vo vašom okolí.
Zverejnené v časopise Včelár 10/2024