Marec je mesiac, kedy sa príroda zobúdza zo zimného spánku a s ňou aj naše včely. Začínajú jarné prelety. Pre včelára je čas dotĺcť posledné rámiky a odložiť kladivko, natrieť nové úle, oprášiť vozový park a pomaly vyraziť k včelám a na kontrolu kočovných stanovíšť.
Dobrý včelár sa, samozrejme, venuje včelám aj v zime. Počúva život v úli, kontroluje podložky a podľa obrazu na nich kontroluje silu včelstva, stav zimných zásob a počíta prirodzený spád klieštika. Často vídam v rôznej literatúre fotky s veľkým množstvom meliva na podložke. Poviem vám pravdu, ja tam mám vždy maximálne necelú polievkovú lyžicu. Dôvod je jednoduchý. V polovici decembra pred aj po každom preliečení buď účinnou látkou Amitraz (Avartín, Varidol, ktorú aplikujem 2x (maximálne 3x), alebo ošetrením kyselinou šťavelovou(KŠ)podložky vyčistím, aby som mohol pravidelne počítať spád klieštika. Po liečení aj niekoľko dní počítam a opakovane čistím. Pred Vianocami vyčistím podložky na odber meliva a v druhej polovici januára sú opäť čisté, keď zoberiem melivo na rozbor.
Na začiatku marca ako prvé skontrolujem na stránke ŠVPS mapu ohnísk moru včelieho plodu (MVP), aby som ich nezaradil do plánu. Takéto stanovište by mi moja spádová RVPS pri predkladaní kočovného plánu neschválila. Následne vyrážam na cesty do južnej časti Slovenska za repkou olejnou doplniť nové miesta na kočovanie a skontrolovať stav príjazdových ciest na miestach, kam plánujem v máji kočovať na agát.
Dôležitý je agronóm
Ak si v danej lokalite vyberiem vhodné stanovište, navštívim majiteľa alebo správcu, dohodnem s ním možnosť prikočovania a miesto, kam umiestnim včely. Majiteľ ma často odkáže priamo na agronóma. Ak nie, vypýtam si jeho telefonický kontakt za účelom riešenia ďalších potrebných záležitostí. Ak je na blízku, je dobré ho spoznať osobne. Treba ho upozorniť, že v jeho rajóne budú umiestnené včelstvá a zistiť jeho predbežný zámysel postrekov. Niekedy agronóm v snahe ušetriť čas a pohonné hmoty aplikuje viac prípravkov naraz a pre včely sa tak môže stať z neškodnej látky smrtiaci kokteil. Za tých pár rokov mi každý skúsený agronóm potvrdil, že takýto postrek sú iba vyhodené peniaze a jednotlivé látky je potrebné na repku olejnú aplikovať v presne stanovenej dobe vzhľadom k štádiu jej rozvoja. Je potrebné sa s agronómom dohodnúť, aby vás pred každým postrekom včas upozornil na škodlivosť aplikovanej látky pre včely. Možno bude potrebné za včelami vyraziť a na dobu postreku letáče zatvoriť. To závisí od aplikovanej látky a dennej či nočnej doby aplikácie. Rád by som upozornil, že to platí aj pre iné poľnohospodárske plodiny zaujímavé pre včely v dolete. To už môže patriť inému poľnohospodárskemu družstvu či farme, a tak je potrebné komunikovať s ďalším agronómom.
Ak pri osobnom kontakte zistím, že s agronómom nie je rozumná reč, alebo sú mu moje včely ľahostajné, je lepšie si nájsť iné miesto. Veď kto by chcel prísť o včely už v úvode sezóny!
Repka, agát, les
Ja som zatiaľ natrafil iba na ústretových, rozumných a ochotných ktorí rozumejú svojmu remeslu. Dúfam, že to tak aj zostane. Ak mám stanovište na repku vyriešené, skontrolujem stav stanovíšť s agátom. Pri stanovištiach, ktoré som už v minulosti používal, stačí kontaktovať majiteľa, správcu či lesníka telefonicky. Niektorí sa však so mnou chcú stretnúť osobne rok čo rok. Hlavne, ak na danom mieste plánujú práce, výrub alebo ma len niekto predbehol a musím hľadať iné vhodné miesto o kúsok ďalej. Je dobré si prezrieť aj okolie v dolete včiel, či na blízku nie je repka, ktorej čas kvitnutia sa môže prekrývať s kvitnutím agátu a „zakaliť“ tak čistý agátový med a urýchliť jeho kryštalizáciu. Druhým dôvodom je možná aplikácia postrekov na iné kultúry alebo tiež postrek proti burine. Tie často v okolí agátu poskytujú aspoň aké-také množstvo peľu pre včely.
Čo v mapke s ohniskami MVP nenájdete,je zákaz kočovania pre určité oblasti s potvrdenou baktériou Spála ružovitých (Erwinia amylovora). Ide o závažné bakteriálne ochorenie, ktoré napáda všetky zelené časti stromov jadrového ovocia. Jedným z prenášateľov sú aj včely. Toto opatrenie zákazu platí napríklad pre okres Dunajská Streda v dobe od 13. marca do 15. mája, ale aj ďalšie katastre na južnom Slovensku. Tie vám upresní vaša RVPS. V mapke ŠVPS pravdepodobne nenájdete ani nové ohniská MVP, ktoré vznikli po vyšetrení meliva u kočovných včelárov. Za MVP si buď môže kočovný včelár sám, poprípade si ho mohol doviesť z kočovky, alebo jeho silné včelstvá vyrabovali v jeseni už nakazené včelstvá domáceho včelára po návrate na trvalé stanovište.
Z juhu Slovenska sa presuniem na stred a východ, kde „oprášim“ kontakty na lipovú a lesnú znášku z minulého roka. Miesta si fyzicky prejdem a navštívim či obvolám vlastníkov. Na nové miesta, ktoré som si našiel v minulom roku musím vykonať dohovor. Kvôli jednoduchšiemu jednaniu uprednostňujem Urbárske Pozemkové Spoločenstvo, ľudovo urbár. Ak koncom marca alebo apríla zistíte, že malina vymrzla počas jarných mrazov pri spoločenstvách urbáru je jednanie a dohodnutie nového stanovišťa rýchlejšie. Takpovediac na počkanie viete, či tam včely umiestnite alebo nie. Ak ide o stanovište v štátnych lesoch, pravdepodobne budú od vás vyžadovať písomnú žiadosť. Je to veľký štátny podnik, preto bude vybavenie trvať určitý čas. Vďaka jednaniu SZV so štátnymi lesmi zaplatíte poplatok a budete musieť do prílohy pribaliť aj dokumenty, ktoré ste doteraz lesom nepotrebovali predkladať a nepotrebujú ich ani lesníci. Ide napríklad o kočovný plán, ktorý im máte predložiť, hoci ho ešte iba tvoríte a nemáte ho schválený. Ďalšiu prílohu s vykonanou klinickou prehliadkou na MVP nebudete mať na začiatku marca určite vybavenú a niektorí včelári ani výsledky laboratórneho vyšetrenia meliva. V takomto prípade vám neostáva nič iné, iba počkať na skompletizovanie príloh. Žiadosť musíte poslať neskôr a upraviť kočovný plán počas sezóny a opätovne ho nechať schváliť vašou spádovou RVPS. Ak mám vybavené miesta a najazdených zopár stovák kilometrov, môžem sa vrátiť späť za pracovný stôl a spracovať kočovný plán. Po registrácii farmy na stránke CEHZ prostredníctvom RVPS a pridelení prístupu farmára do CEHZ môže včelár pod záložkou hlavného menu v časti „Včely“ vypísať celý kočovný plán na tento rok. Ten po vykonaní fyzickej prehliadky včelstiev prideleným AUVL s negatívnym výsledkom na prítomnosť MVP, rovnako ako aj pri rozbore meliva, RVPS následne potvrdí a povolí vykočovanie. Plán je potrebné spracovať v postupnosti podľa kvitnutia nektarodajných rastlín, ako budete za znáškou kočovať. Ide o plán a ten je možné v prípade potreby meniť. Pri doplnení nových stanovíšť ho treba opätovne schváliť spádovou RVPS.
Popritom všetkom by v prípade priaznivého počasia (okolo 12-15 °C) nemal včelár po prvom prelete zabudnúť na rýchlu jarnú kontrolu včiel. Rýchla kontrola znamená na krátku dobu otvoriť úľ za účelom kontroly sily včelstva a stavu zásob. Skontrolujem prítomnosť plodu a jeho množstvo. Matku nehľadám, jej prítomnosť vo včelstve potvrdzuje plod. Pozor na jej poškodenie. V takom prípade bude potrebné včelstvo zlúčiť. Je dobré vyčistiť dná od včelích mŕtvoliek a tie spáliť. Úle, v ktorých včely zimu neprežili rozoberiem, mŕtvolky spálim. Ak sú rámiky pokalené, zásoby vytočím (medomet dezinfikujem), prevarím a neskôr skŕmim odložencami. Nádstavky a dno vydezinfikujem. Plásty vytopím, rámiky očistím a vydezinfikujem. Ak včely v úli nenájdem, ide pravdepodobne o vírus (nemusí to však byť táto príčina). Úľ iba očistím, dno vždy dezinfikujem a zásoby odložím pre odložence. Ak bol vírus potvrdený, ten by sa mal bez hostiteľa po krátkom čase stratiť. Takéto rámiky so zásobami nedávam hneď včelám, ale až po pár týždňoch odložencom. Ak by včely napadol vírus až na jar, mohol by som ho takto zavliecť do iného úľa. Na jar včely nerabujú, takže by si vírus samé preniesť nemali. Ak som si istý, že včely uhynuli kvôli nedostatku zásob, mŕtvolky spálim a úľ môžem používať ďalej.
Ja osobne začiatkom marca včelám vkladám na preliečenie Ekopol. To mi v minulom roku zabezpečilo o 70% nižší spád klieštika (VD – Varroa destructor) pri jesennom liečení ako kolegovi, ktorý na jar neliečil a kočovali sme celú sezónu na rovnaké stanovištia. Ak by to počasie dovolilo, je vhodné pred použitím jarného preliečenia vykonať varroamonitoring spôsobom SMYV (30g)na 300 včelách, ktorý robím podľa metodiky PSNV ČR. Najlepšie vo všetkých včelstvách. Ten nám ukáže mieru prezimovaného VD. Použijem buď zmáčadlo a včely usmrtím, alebo včely iba uspím pomocou CO2. Obe metódy vykazujú takmer rovnakú presnosť. Ak to počasie nedovolí, môžem smyv vykonať až po jarnom preliečení. Dúfam, že sa mi v skratke podarilo priblížiť marcové aktivity kočovníka.